Na Kríllach Cemnoty Do Horských Úbočí Zostupuje Posol Moru a Hniloby -

Nad snehem pokrytýma chalupáma

Temravou nocou lítá na netopírích kríllach

Mrzký lovec, čo koscenou píščalou

V časech moru potkany zvoláva

Nositel hniloby, v pohrebném šace

Dve srdcá nosí v hrudzi

Dzedziny a usadolsci

Padajú pod jeho mátožným dotykem

Zvesci hovorá, že zlítáva ze severu

Ze zámku chmár v kraji prízrakov

Kde jeho studzené oči

Pozorujú horské úbočá

Za osamelých večerov spomína

Na stracené storočá

Kedy jeho rod plundroval

V šírem kraji navókol

Dnes ostal jedziný

Vo svojej plesnivej krypte

V predvečer svatého Juraja

Ked modrasté plamene tlejú nad skrytými pokladmi

Miznú rolníci i povozy, na hranici jeho panstva

Above the snow-covered cottages

On a dark night, he flies on bats

An annoying hunter with a mowed sandpiper

In times of plague, rats summon

Rot carrier, in a funeral party

She wears two hearts in her chest

Dzedziny a usadolsci

They fall under his grim touch

Zvesci says he's flying from the north

From the castle shacks in the region of ghosts

Where his cold eyes

They watch the mountain slopes

He remembers on lonely evenings

For lost centuries

When his family plundered

In the wider region

Today he is the only one

In his moldy crypt

On the eve of St. George

When bluish flames rot over hidden treasures

Peasants and carriages disappear, on the border of his dominion