V Rujnovej Samote Pocichu Dumá Lovecký Zámek Zvlčilého Grófa -

V závetrí sosnových hájov spočíva lovecký zámek

Hmly jesene obkružujú jeho vikiere a veže

V osamení salónku mlčanlivo sedzí gróf

Emblém zavrhnutého rodu na gobelíne

Žltkasté svetlo svíček odhaluje steny s parožím, kým rujen roztahuje stríberný

závoj rána ponad šípkové kere a vresoviská

S jutreným krákaním vracá sa z lovu surovec-nestvora

Zvlčilá podoba opadá s mesácem

Po nekeré noci zasýci ho dzivá zver

Neradno však chodzit v blízkost panstva prostému sedlákovi, či ružolícej panne,

čo pred svitaním chce zelín natrhat

V takých drápy obludy chlpatej sa zatnú a ku sosnovej klenbe vznese sa škrekot,

pretínajúc včasnú písen tetrova

In the lee of the pine groves lies a hunting lodge

The autumn mist surrounds his vicars and towers

The count is sitting silently in the solitude of the lounge

Emblem of the rejected family on the tapestry

The yellowish light of the candles reveals the walls with antlers, while the rush stretches the silver

veil blow over rose hips and heaths

He returns from hunting with the raw-monster with a roaring hawk

The wavy form falls off with the moon

After some night, a wild beast hisses him

However, it is hard to walk near the manor to a simple farmer or a rosy virgin,

what he wants to tear the vegetables before dawn

In such claws a hairy monster will be clenched and a crackling will rise to the pine vault,

intersecting the early song of the grouse