Horehronie - Kristina

Keď sa slnko skloní na Horehroní, chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť.

Keď sa slnko skloní na Horehroní, túžim sa k nebu priblížiť.

Na tráve ležím a snívam, o čom sama neviem.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Najkrajšie stromy sú na Horehroní, to tiché bratstvo, vraví mi poď.

Sem sa vždy vrátim, keď ma niečo zroní.

Vravia to stromy, spiece to zhoď.

Na tráve ležím a snívam, o čom sama neviem.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Aaaaaaaaaa …

Keď sa slnko skloní na Horehroní, tam niekde v diaľke náš zvon zvoní.

Keď má ma to bolieť, tak nech ma bolí.

Raz sa to stratí do čiernej hory.

Na tráve ležím a snívam, oči tíško plačú.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

Aaaaaaaaaa …

Na tráve ležím a snívam, oči tíško plačú.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko najnižšie.

When the sun sets on Horehronie, I want to sing, die and live.

When the sun sets on Horehronie, I long to get closer to heaven.

I lie on the grass and dream, which I don't know about.

In the breeze that fluctuates me when the sun is lowest.

The most beautiful trees are in Horehronie, the quiet brotherhood, he tells me.

I always come back here when something hits me.

The trees say it, throw it away.

I lie on the grass and dream, which I don't know about.

In the breeze that fluctuates me when the sun is lowest.

Aaaaaaaaaa…

When the sun sets on Horehronie, somewhere in the distance, our bell rings.

If it hurts, let me hurt.

One day it will disappear into Montenegro.

I lie on the grass and dream, my eyes cry softly.

In the breeze that fluctuates me when the sun is lowest.

Aaaaaaaaaa…

I lie on the grass and dream, my eyes cry softly.

In the breeze that fluctuates me when the sun is lowest.