Laco Žralok - Karaoke Tundra, Bene

Ja a môj kamoš Laco Žralok

Keď sme dole sedíme vždy pri tom najzadnejšom stole

Najtmavšom kúte a najdivnejšom bare

Najčudnejšom meste kam oko dovidí

Niekde v pozadí sa míňa aj ten podivín

Čo počúva na meno Marián Balkán

Laco je fajn chlapík, len sa musí napiť

Dvakrát v živote sa mal chuť zabiť a trikrát ľúbil

Neviem či mám hľadať medzitým zbytočne spojitosť

Prach z podlahy sa víri s tónmi z jukeboxu a jeho šlágrov

Pár chlapov čo padlo na dno

Spolu myslia na tie dni štastia

Keď nie kvôli smútku ale imidžu išli chlastať

Neviem veľa o Lacovich minulých dňoch

Iba náznaky z jeho opitých monológov

Keď pohár pretečie a on sa preriekne

A len tuším, že to muselo byť nepekné

Lebo hneď zbledne ešte viac než je

Vravieva, že skončí sám v pekle

A barman sám tam umýva poháre

S podobným výrazom tváre

Jak raz dávno ruky si myl Pilát

Toto miesto viac než bar pripomína privát prízrakov

Kde lacný chlast tečie a nevedia prísť na to

Kde sa ten čas vlečie

Jak servírka, ktorej sen o kariére v divadle

Sa zmenil na čakanie kedy posledný z baru vypadne

Ale čo, tak je to zvyčajne

Sny sa neplnia na to si zvykajme

Me and my buddy Laco Shark

When we're downstairs, we always sit at the back of the table

The darkest corner and the strangest bar

The strangest city the eye can see

Somewhere in the background, the weirdo is also missing

What listens to the name Marian Balkan

Laco is a nice guy, he just has to drink

Twice in his life he wanted to kill himself and three times he loved it

I don't know if I should look for a connection in the meantime

Dust from the floor swirls with tones from the jukebox and its hits

A couple of guys falling to the bottom

They think of those days of happiness together

When not for grief but image they went to drink

I don't know much about Lac's past days

Only hints from his drunken monologues

When the cup overflows and he breaks

And I just guess it must have been ugly

For immediately he will fade even more than he is

He says he will end up alone in hell

And the bartender himself washes the glasses there

With a similar facial expression

Pilate once washed his hands

This place is more like a private ghost than a bar

Where cheap booze flows and they can't figure it out

Where that time drags on

Like a waitress whose dream of a career in theater

He changed to waiting for the last one to drop out of the bar

But what, it's usually

Dreams don't come true, let's get used to it